Články

O chlapoch a mužoch.

O čom tu sa už len dá písať, že? Však chlap či muž je jedno a to isté pohlavie. „Jeden“ rozdiel však spolu môžeme nájsť. Kto, alebo čo, alebo koho voláme chlapom? Najprv o ňom počujeme v útlom veku.
Napr. keď sa malé chlapča kdesi udrie a prejaví svoju „slabosť“ počujeme: „ Buď trošku chlap! Chlapi neplačú! Nebuď taká citlivka! Si usmoklený ako baba.“ A tak ďalej a tak podobne. A tak z malého chlapca – rovnako citlivého človiečika ako aj jeho dievčenských rovesníčok naokolo, sa začne vytvárať chlap. V dobách nedávno minulých sa celý proces premeny chlapca na chlapa „dokonával“ absolvovaním základnej vojenskej služby – vojenčiny. Aspoň tak sa to veľa krát tvrdilo.
Aj po rokoch, mám stále pred očami nápis z mojej dlhej vojenčiny. Ten bol na agitačnej tabuli stojacej na ceste do jedálne. Bolo na nej: „Útrapy vojenskej služby znášam statočne!“ A skutočne sa tak dialo. Tá premena z chlapca na chlapa sa diala. Samozrejme, že sa to nestávalo, alebo nedokonalo iba počas vojenskej služby. Keby to bola pravda, tak v súčasnosti chlapov skoro nemáme. Počas vojenčiny však došlo k odlúčeniu od blízkych a tak to, čo sa začalo niekedy dávno vetou: „Jedz dieťa moje a až vyrastieš, bude z teba chlap!“ sa odrazu mohlo prejaviť skokovo. Tie malinké zmeny, ktoré u svojich blízkych nezaznamenáme keď sú s nami každý deň, si všimneme ak sa nám na určitú dobu vzdialia. A tak zmena chlapca na chlapa sa pre okolie stávala úžasná a vždy očakávaná. Čo táto zmena na vojenčine spôsobila? Ako vždy môžeme nájsť “pozitíva” aj “negatíva”.

To “pozitívne” v kocke sa dá opísať asi takto. Bolo to stretnutie sa s rôznymi výzvami, ktoré spôsobili, že chlapča spoznalo samého seba hlavne po fyzickej stránke. To sú tie nekonečné nácviky (trpezlivosť a poznanie, že všetko potrebuje svoje miesto a svoj čas), presuny v pokluse (nie rýchlosť rozhodovala, ale správne načasovanie), dodržovanie limitov (spoľahlivosť a zodpovednosť), ale aj nepovolená vychádzka (uvedomenie si následkov za svoj čin) či reset hlavy v krčme (spoznanie svojich fyzických limitov, kolektívnej sily). Psychická stránka bola zameraná na „odolnosť“ voči stresu. A tak sa stres vytváral neustále, aby si človiečik zvykol. Univerzálne stresové riedidlo – alkohol, fungovalo rovnako ako funguje aj teraz. Alkohol však nerieši a neučí, iba odsúva – odkladá riešenie na neskôr. Je zaujímavé, že už roky povinná vojenská služba nie je a chľastanie či fajčenie stále pokračuje. Ba je tých možností ešte viac. Takže argument, že všetko to sa mladí chlapci naučili na vojne, bol nesprávny. Rovnako tak aj, že vojna robí z chlapca chlapa.

To „negatívne“ pri premene na chlapa? Mám pocit, že najviac sa to prejaví na znecitlivení – zastavení emočného vývoja, jeho násilným samo-potlačením (nebudem plakať, nie som baba, až ja budem u moci…) a „kastovaním sa“. Odrazu sa zjavia chlapi a poserovia, tí čo nemajú žiadny problém a iní. V ženskej populácii pribudne množstvo hydiny a kráv. Samozrejme aj ďalšie vonkajšie znaky (arogantné vystupovanie, oblečenie, silné stroje, technické zázraky, tetovanie.. ) aby ihneď bolo jasné, kto je chlap a kto nie. Títo chlapi aj „útrapy života“ znášajú statočne. Pevne stlačia sánku (niekedy nielen svoju), zatvoria oči a boria sa životom ako buldozér. Časom sa stávajú nenahraditeľní (bez nich nič nefunguje „správne“) ba až hrdinovia čo prežili, kde iní by sa zabili. Neuvedomovali si a možno časom nechceli vidieť to, čo za nimi ostávalo (čo už za buldozérom ostane…) a premrhali príležitosti na ďalší postup v premene. V akej premene?

Chlap je totiž „prototyp“ muža. Taký surový výkovok –” ingot, či polotovar”. Toto však nie je na prekážku. Ba naopak. Základom každého zdokonalenia je predsa „prototyp“ – niečo ako vývojový článok.

Pre ďalšie pokračovanie hľadania rozdielu je potrebné si uvedomiť, že keď nám rodičia posúvali dar ktorí dostali oni od svojich rodičov – život, tak nám dali každý ten svoj kúsok. A tak sme dokonala zmiešanina mužskej (otec) a ženskej (mama) časti. Je jedno aké ma „zmiešanina“ pohlavie. Dôležité je, dokázať nájsť a skultivovať aj to opačné pohlavie v nás. Teda aj to čo som dostal od rodiča opačného pohlavia ako som ja sám. Porozumieť si.

Ako to robí správny chlap? Celý čas sa snaží rozvíjať a aj rozvíja a zvyčajne až preženie, práve iba tú svoju mužskú časť. Ako sa to prejavuje v živote? Chlap si ješitnosť pletie s hrdosťou, bezhlavosť s odvahou, zbabelosť s rozvahou, agresivitu s priebojnosťou, vyhýbanie sa prežívaniu s racionalitou. Asi najviac to je vidieť, keď si popletie fanatizmus so zapálením sa pre vec, alebo aktivitu so slepým bojom. Tu už je iba maličký krok k násiliu a k určovaniu tých „dobrých a zlých“, tých čo sú s nami a tých čo sú proti nám atď.

Tú, ženskú časť chlap nevie ako má prežívať. Čo s tým urobiť. Zvyčajne má obavy, že by mohol zoženštieť – „oteplieť“. A tak všetko to čo sa derie na povrch (začne vnímať ) zatláča späť pod povrch. Však nie je baba!!! Nevšíma si to – ignoruje, alebo ešte viac sa zameria na tú svoju mužskú časť a ešte viac sa stáva, už nie chlapom – prototypom muža, ale kýmsi iným, kto má napr. veľa kamarátov, ale žiadneho priateľa, zlú manželku, ale množstvo krásnych mileniek. Stáva sa aj opak. Ženská časť prevládne (z odopieraného najväčší kus) a tak napr. objaví sa vyumelkovaný, citlivý, ale labilný, zahmlievajúci či ľútostivý chlap, ktorý má napr. veľa dôverných kamarátiek, ale žiadnu vážnu známosť a o manželke iba sníva. Všetci naokolo mu ubližujú, aj keď on koná iba dobro.

Čo s tým urobiť? Dá sa vôbec nejako nájsť ta mužská a ženská polovica v chlapoch? A vôbec dá sa mužsky prežívať to ženské v mužoch? Alebo tak žensky prežívať to mužské v ženách? Ako to v nás pôsobí?

Isto to ide! Život prináša stále príležitosti na pokračovanie premeny a rozvoja. Môžeme to robiť ako samouci, alebo inak – (tým nemyslim teoretizovanie!). Dôkazom je to, že existujú muži, ktorí vedia vo svojom živote uplatniť trpezlivosť, starostlivosť, estetickosť, vnímavosť, súciť či intuíciu. Teda to, čo je viac ženské a pritom im ostáva aj to chlapské. Tak sa muži stávajú skutočnou oporou ženám. Nadväzujú ozajstné vzťahy s ozajstnými ženami. Sú z nich chápaví manželia pre manželky a ozajstní otcovia (nielen oplodnitelia, či pestúni alebo zásobovači) v rodinách.

Je ich menej ako ženatých chlapov (oplodniteľov či pestúnov alebo zásobovačov), ale sú. Títo muži neopakovali iba to, k čomu ich učil systém, ale naučili sa počúvať aj svoje vnútro a rozvážne začali kráčať životom.

Jedna z množstva príležitosti na tejto ceste premeny chlapa v muža a neskôr manžela a otca v rodine, sú rodinné konštelácie. Špeciálne mužské konštelácie. Jemno-hmotné energie, ktoré pôsobia pri inscenovaní konštelácii, nádherne rozkryjú systémovú chybu – chcenie byť dokonalým chlapom. Tak pomáhajú bezradným chlapom stať sa mužmi.

Normálne však je, pri Fernete rozprávať chlapčenské, či chlapské zážitky, že? A čo je to normálne? No predsa to čo robí väčšina. Tak potom prečo sa stať mužom? Na to musí prísť každý chlapec či chlap sám. A tak iba skutočne odvážny chlap si dovolí zažiť, že aj muži majú svoje dni a nie je nutnosť mať k tomu Fernet :)

   Späť.

Poznámka:
Mužské konštelácie v príprave. „Muž, manžel, otec ako tvorca a ochranca miesta pre úctu, lásku a život.“

.

Napísať k téme

  

  

Protected by WP Anti Spam