Zlý otec, pomýlené deti či zase úplne inak.

O rodičoch a deťoch sa toho popísalo veľa a popíše ešte viac. Prečo? Moja skúsenosť hovorí, že to čo nie je pravda, treba neustále opakovať. Treba mlátiť prázdnu slamu a hovoriť aký je z toho úžitok…

Neustále rozoberanie tejto témy zdá sa , že z každej strany, no vždy však pod vplyvom kresťanského pohľadu (aj nevedomého), spôsobuje ťažkú deformáciu v myslení. To následne aj v prežívaní vzťahu detí a rodičov. Vo vzťahu otec – syn mám pocit, že najviac.

To, čo niektorí psychológovia veľmi dobre vedia, sa nedostáva do učebníc pre všeobecné vzdelanie. Učí to iba tá najväčšia škola sveta – Život. Krása života je v tom, že počas neho každý človek, ak je otvorená hlava a nie tvrdohlavý zabednenec, má šancu sa prepracovať k tomu (prax alebo štúdium) ako „to“ vlastne je. Otázka je čo, či kto má záujem aby to bolo tak deformované?

Jedného dňa sa stretla skupina mužov rôzneho veku na akcii nazvanej Kruh. Všetkých zjednocoval jeden cieľ, jednoduchá otázka. Čo je to byť otec, alebo kto je to otec?

V snahe dopracovať sa k skutočne platnej verzii pohľadu začalo stretnutie výmenou pohľadov – názorov na otca. Na biologického otca!

Jozef: “Môj biologicky otec bol, je a bude lúzer, ktorý už nevie ani piť! Neviem, kde mu je koniec. Videl som ho iba raz, aj to opitého. Nemám záujem sa s ním kontaktovať! Tu som preto, aby som sa našiel a zistil, prečo sa mi finančne nedarí.“

Marek:“ Môj otec bol dobrák. Nikdy som ho nevidel opitého, alebo aby zvýšil hlas, či ma udrel. Mama však hovorila, že nie je chlap, lebo všetko musela robiť sama. Otec bol vedec a tak som ho videl viac v pracovni ako čosi číta, či píše. Nevenoval sa mi skoro vôbec. Iba sme spolu splavovali rieku každé leto, alebo ma brával cez víkendy na rybačku. Hovorilo sa, že má frajerku. Asi ju mal, lebo pred nedávnom nám predstavil moju nevlastnú sestru. Už je dospelá ako ja. Konečne urobil niečo chlapské! Bol som rozhodnutý, že nebudem ako on. Zisťujem, že sa mu podobám viac, ako mi je po chuti a to chcem zmeniť.“

Miro: “Môj otec bol sebec. Myslel vždy iba na seba. Ráno vypadol akože do práce v ktorej nič nerobil a iba nosil peniaze. Po jej skončení sa venoval svojim koníčkom – športu. Vedel snáď každý šport. Mňa stále kdesi ťahal, chcel po mne aby som sa hýbal… ja som radšej bol doma pri mame a robil jej spoločnosť. Bola vždy taká sama a smutná, lebo otec nemal pre ňu pochopenie!“

Michal: “Naši sa rozviedli keď som mal 15. Bolo to ťažké obdobie, lebo mama to nezvládala. Pomáhal som jej s čím sa dalo. Po stretnutí s otcom viac netúžim. Zradil nás. Radšej mal ostať s mamou. To že sa neustále hádali som už ani nevnímal. Nemal odisť. Ja som úplne iný. Rád pomáham ľuďom, zaujímajú ma rôzne aktivity. Trápi ma, že už mám vek na založenie rodiny, no akosi nemám odvahu.“

Blažej: “Môjho otca si veľmi nepamätám. Mal som 6 keď umrel. O 10 rokov starší brat hovorí, že to bol debil, že vždy iba buzeroval. Ak niečo pekné o ňom poviem, tak mi odpovie, že si prd pamätám, lebo som bol sopliak. Ja som akýsi zmätený. Neviem ako to bolo. Tak rád by som sa s ním ešte porozprával…“

Peter: “Môj otec bol na nás zlý. Zanedbával nás. Chodil iba do práce, doniesol peniaze a potom vždy kdesi bol. Mama bola doma a tá sa mi venovala. Spolu sme sa hrali a keď som bol väčší, tak som radšej bol s ňou. Však aj ona mi vravela, že mi bude pri nej lepšie. Potom sa naši rozviedli a ja som býval u babky. S otcom som sa viac nestretol. Ani starkých z otcovej strany som nevidel. Poznám ich iba z rozprávania. No nič moc. O nič som neprišiel!“

Účastníkov bolo viac. Opis ich skúsenosti bol rozdielny. Avšak objavil sa znova paradox. To čo jeden syn svojmu biologickému otcovi zazlieval, tak iný syn obdivoval.

Hodnotenia a vyjadrenia o otcoch pokračovali až sa kruh uzavrel. Tu sa stalo čosi zaujímavé. Akoby sa čosi udialo medzi nebom a zemou. Nastalo ticho a v tom tichu to prišlo. Iskra pochopenia.

Biologický otec to nie je poskok, ktorý skáče ako sa komu v rodine či mimo nej zažiada, či nejaký nosič tašiek, či sponzor. Ba ani rodinný animátor. Teda syn svojho biologického otca nemá hodnotiť.

A kto, či čo, je biologicky otec? Podľa výskumov vedy (umelé oplodnenie) akýsi tvor určený na vyhynutie. Ja však pevne verím, že veda sa aj tentoraz mýli a tá obrovská škola – Život pomôže s nájdením správneho pohľadu.

No kto má potrebu to nájsť vedome a potom zakúsiť chuť ozajstného života už v súčasnosti nájde spôsob. Jeden z nich sú aj rodinné konštelácie a hlavne ich mužská verzia, alebo mužské kruhy.