Archív značiek: zmena

Konštelácie – problém, alebo prínos ?

SamsonKonštelácie majú jedinečnú schopnosť zobraziť skrytú dynamiku – mechanizmy, vplyvy a pohyby, ktoré si normálne v živote nevšimneme. Častokrát (je to normálne=robí to väčšina) však vedome popierame realitu, lebo nevyhovuje našej predstave. Filtrujeme či prekrucujeme. Zatvárame oči či bojujeme. Dokazujeme či spochybňujeme. Používame milosrdnú lož…

Toto si konštelácie nevšímajú. Neberú ohľad na náš názor alebo posudzovanie. Tak sú konštelácie priamo spojené s realitou a dávajú nám náhľad (umožnia pochopiť) ako funguje daný systém a my v ňom. Toto je najväčší prínos (pre mnohých však problém) konštelácií. Prečo problém?

Spoločnosť, v ktorej žijeme, nás učí hlavne hrať = zahmlievať (nie hrať sa = zabávať sa) byť kýmsi. Učí nás hľadať a určovať vinníka všade okolo. Hlavne byť nevinný a už vôbec nie ten kto škodil. Stále mať zadné dvierka. Byť hrdinom. Oceneným bojovníkom za nevzdávanie sa a boj. No či je to boj s konkurenciou, či o vlastné prežitie (príbuznými, kolegami, chorobou atď.) je to vlastne boj so životom. S vlastným životom.

V mene niečoho (dôležité je nájsť dôvod) robíme to, čo (ne)chceme. To čo je nám podsúvané, že tak sa robiť má, že robia tak naše vzory (celebrity), že… to čo sa od nás očakáva, to čo je podľa čohosi, či kohosi správne, to čo pomáha obchodu, to čo nás zabezpečí či ochráni atď.
Keďže to nie je naša prirodzenosť, tak si pomáhame ako vieme. Aby sme prežili – hráme = hľadáme rôzne možnosti a tvárime sa (sme právom presvedčení!), že na sebe pracujeme (sme lepší) a meníme všetko a všetkých k lepšiemu. Nájdený stereotyp nám zabezpečil prežitie. Časom, tak ako rastieme, sa však zabehaný stereotyp stane väzením.

Opakovane to (naše vlastné opakované konanie) funguje k vlastnej nespokojnosti. Tá nespokojnosť má byť signál k pohybu, k zmene. Keďže však z toho čo bude máme obavy – však ide o život! – volíme radšej snahu, mysliac si, že si tým chránime svoj život. A čo je to tá snaha? Ďalšia hra.

Konštelácie dokážu túto hru zviditeľniť. Nie každý však chce, aby pochopil aký je herec. Čo sa ozaj skrýva za rokmi driny, odriekania si a obetovania sa…
Tento náš vlastný prvý krok je ťažký.  Už si nepamätáme, že jeden taký už máme za sebou – preto vieme chodiť a nie sa snažiť chodiť 🙂
Aj napriek tejto skúsenosti sa miesto žitia stále snažíme. Táto snaha však nie je zlá! Je to iba iná cesta. Iná, ďalšia skúsenosť – tréning, ktorý nás stále vráti k možnosti voľby. Alebo žeby vedome konanie?  – snaha nájsť dvere tam kde nie sú. Nikto nerobí nič bez dôvodu 😉  Čo je prvý krok k ozajstnej zmene?

  Je to spoznanie skutočnej, neskreslenej reality – naliatie si čistého vína.

Čiže zase raz čosi „zlé“ – problém – konštelácie je na niečo dobré 🙂 Teda sú prínos. Hneď po ukončení školského vzdelávania som si myslel, že už sa nikdy nebudem učiť. Mám predsa vedomosti dosť! To pravé orechové učenie však nastalo až potom. Život ma vždy priviedol tam (aj keď som nechápal dôvod, ale o to viac sa usilovne snažil) kam som ho ja sám smeroval a dal mi možnosť si zvoliť.

Keci? To som si myslel tiež 🙂  Dokonca často som uvažoval prečo ma život trestá.. až jedného dňa som si spomenul, ako som sa naučil chodiť.

Upravené 6.novembra 2012