O láske je toho popísaného veľa. No nevhodným („tvorivým“) spôsobom používania tohto slova sa stalo, že skoro každý jednotlivec má istú – inú predstavu čo by to malo byť.
A tak pod týmto slovom sú skryté rôzne odtiene rôznych príťažlivostí medzi ľuďmi. To vytvára priestor pre množstvo školiacich stredísk zvaných partnerské spolužitie.
Infikovanou informáciou sa stalo, že na toto spolužitie sa takto nepozerá. Vznikla ťažká deformácia, kde sa po generácie odovzdávajú praktiky ako uzatvárať kompromisy (obchod), ako usmerňovať partnera (manipulácia), ako vhodne trucovať (vydieranie) a podobne. Je to prejav tej Lásky? Tej pravej bezpodmienečnej Lásky?
Tá sa stáva v mori zaručených praktík čoraz viac a viac akosi nedosiahnuteľná. Mne sa to tak javilo… Je však ozaj nedosiahnuteľná?
Moja skúsenosť mi hovorí, že Láska to nie je iba akýsi cit s ktorým sa rodíme, ale je to získaný stav.
Stav vedomia – mysle, ktorý sa prejavuje konaním. K tomuto stavu sa dá, ako vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti, dopracovať dvoma spôsobmi.
Stav zvaný Láska je možné dosiahnuť cez zážitky (prakticky), alebo cez pochopenie – aha! (teoreticky). Cez zážitky sa učíme hlavne ako deti a keď v priebehu detstva nás Láska „nestretne“ – si ju nevšimneme, tak sa ňou nechceme nakaziť a ani nenakazíme. Hľadáme a túžime však po čomsi… ako:
Fero: „Jano, zapni tam nejakú pesničku.
Jano: „A akú?“
Fero: „To je jedno, len pusť!“
Po prvých taktoch Fero hovorí: „Jano, len práve tú nie!“
Možnosť teoretická je na základe učenia sa, používania vlastného rozumu a srdcovej korekcie. Ako však nájsť to, čo neviem aké ma byť?
Nie je to jednoduché, ale ide to! Pravá Láska sa totiž prakticky prejavuje skoro ako ľahostajnosť. Skoro ako keby mi bolo fuk, čo môj objekt lásky koná. Tak klamlivo to vyzerá navonok.
A to je to čo sa ťažko prijíma. Predsa musí byť každému okolo jasné, že ju (ho) mám rád. Ja teda naozaj, navždy a viac!
Práve toto (dokazovanie okoliu) je jedna z možnosti ako zistiť o čom to je. Či o Láske, alebo o inom (zvyčajne strachu). Ak mám potrebu presviedčať okolie, tvrdohlavo dokazovať, či usmerňovať ba nebodaj manipulovať, tak to nie je konanie z Lásky, ale zo strachu!
No a podľa toho sa potom odvíja život každého zvlášť a pritom spolu.