Emancipácia žien, alebo džin bez fľaše.

Súboj pohlaví, či ktoré pohlavie je lepšie, či … dá sa nájsť mnoho porovnaní a mnoho teórií prečo je to či ono pohlavie lepšie.Tu je však už prvý háčik na udičku zvanú devastácia.

Množstvo ľudí je presvedčených (je to ich premisa), že stačí byť vlastníkom pohlavia a viem všetko! Muž je mužom a žena je ženou. Ba čo viac! Vlastnenie pohlavia ma jednoznačne oprávňuje k tomu, že viem, že tá krava (rozumej žena) nie je žena a tá sviňa (rozumej muž) nie je muž! Tu sa háčik nazýva neznalosť.

Otázka však je, či je potreba byť tým lepším pohlavím?

Mne sa javí, že stačí iba byť. No každú chvíľu je počuť akýsi argument o tom, že ..a tu si milý čitateľu doplň to čo počuješ o mužoch či ženách.

Mám pocit, že je jedno aký argument či zdôvodnenie tam bude. Dôvod?

Tak ako ktosi, či čosi vytvorilo deň a noc, svetlo a tmu a iné protiklady, tak vznikol  muž aj žena. Tak ako každý protiklad ma svoje vlastnosti, tak aj muž aj žena ma tie svoje (chvála Bohu). To je tá krása rozmanitosti!

V prírode som sa nestretol s tým, aby jeden protiklad sa potreboval emancipovať s druhým protikladom. (Miesto emancipácie existuje jednoducho zmena pohlavia so všetkými! dôsledkami.)
Na dôvažok príroda nám každý rok ukazuje (predlžovanie a skracovanie dňa) teda, že ak jeden sa rozťahuje, tak ten druhy sa musí zmenšovať a rovnováha je iba chvíľu.

Z toho mi vyšlo jedno ponaučenie, že ak chcem tu rovnováhu zachovať dlhšie, tak si musím strážiť hranice. Sú to však moje vlastné hranice, cez ktoré nesmiem ja prejsť k inému pólu (nerozťahovať sa), ale rovnako tak si ich uchrániť (nezmenšovať sa)!

U ľudí to však ktosi vymyslel, že ženy sa musia emancipovať a musia. No a aby to mohli, tak muži tiež musia – ženy emancipovať (čo iné sú povinné percentá).

Skúšam si predstaviť ako by sa emancipovalo auto s traktorom, však sú to motore vozidla, že?

Ladná, krásna limuzína (auto) by sa chcelo vyrovnať traktoru. Že je to blud? Ale no, však stačí tak malo. Vyasfaltovať pole, zakázať ťahanie pluhu a prikázať percentá…

Mám taký pocit, že pravé toto – znásilnenie sa v našej ľudskej spoločnosti deje. Prečo však emancipácia by mala devastovať ľudí? Však koľko, na pohľad krásnych, dôvodov je pre jej obhajobu.

Či chcem, alebo nechcem súhlasiť, tak muž aj žena majú svoje kvality, ktoré si dokážu udržať a rozvinúť ich iba ak ostanú muž mužom a žena ženou. No nie len pohlavím, ale hlavne energeticky! Akosi tak je to urobené.

Muži môžu čerpať svoju mužskú silu (energiu) od mužských predkov a ženy od ženských predkov. To vytvára vo vnútri každého niečo ako magnet no s opačným pólom. Teda muži jeden pól a ženy opačný pól. No a ako malé dieťa ma naučili, že opačné póly sa priťahujúrovnaké póly sa odpudzujú. A čo je emancipácia?

Mam pocit, že to je prepólovanie. Pod rúškom čohosi (dôvod sa nájde) sa mužov tlačí do energii žien a ženy sa tlačia do energii, kde nie sú doma. Áno, ženy sa samé tlačia tam, kde nie sú doma. Je to ich prirodzenosť. Prirodzenosť zaplniť voľné miesto. Tam je však ich ženská sila automaticky znižovaná, ale navršuje sa ich mužská lebo pôsobí mužská energia. A dôsledok? Devastácia – duševná, emóčna aj fyzická.

Ženy sú energeticky omnoho silnejšie ako muži a tak devastácia u nich prebieha nepozorovane, ale o to úspešnejšie. Až jedného dňa už je toho tak veľa, že… už nie je čo vyoperovať…a keby som sa mala o koho oprieť…no zvyk je železná košeľa. A prichádzajú na rad hrdinské činy.

Muži odchodom z mužských energii a účinkom ženských energii sa menia tak, že svoju mužskosť potrebujú dokazovať, čo je zase voda na mlyn devastácie.

 Život však má riešenie pre akúkoľvek odchýlku, teda aj pre toto a vždy sa akosi stane, že sa stretnú dvaja (rôzne polovaní, čo ich pritiahne k sebe) a dar žitia pokračuje ďalej. Stále nám prináša možnosť pochopenia, teda učenia sa ako to vlastne je. A ako to teda je?

Javí sa mi, že rozvojom a posilnením seba (muž mužské, žena ženské) za predpokladu vzájomnej úcty (stráženie hraníc) dochádza k naplneniu rovnocenného spolunažívania muža a ženy – predpokladu pokračovania raja na zemi.

Teda žiadne dokazovanie, že ja som ten/tá lepší/a, ale ja som a bodka.

Návrat

Rytmus života, alebo kroky znamenajúce stres.

Už dlho hľadám panské topánky s tvrdou podrážkou, ktoré pri chôdzi klopkajú, alebo topánky na ktoré by sa dali pripevniť podkovičky.

Nemám však úspech. Zvyčajná odpoveď v predajni je, že tvrda podrážka by nevydržala dvojročnú záruku. Logické, že? No ako je možné, že dámske topánky klopkajú a vydržia aj záruku? Táto okatá nezrovnalosť bola pre mňa záhadou až…

Vojnové príbehy druhej svetovej vojny nie sú len príbehy o nekonečnom utrpení prenasledovaných Židov. Akosi pričasto sa zabúda (skoro ako by to bol úmysel), že vo vojne trpia všetci ! A jedno také utrpenie o ktorom sa hovorí malo je aj príbeh obyvateľov Leningradu.

Malo súčasníkov vie, že v dobe keď ľudia v Leningrade od hladu kapali ako muchy, im k prežitiu pomohol metronóm.  Ako? Jeho tikot vysielaný rozhlasom udával rytmus = rýchlosť života.

V dobe keď mesto iba prežívalo a nebojovalo bol tikot pomaly a v dobe keď bolo v ohrození, tak rýchly. Ten pomaly spôsoboval upokojenie a pokojne konanie, čo znamenalo šetrenie životnej energie ľudí. Neprepadali stresu a panike.

Aký však ma súvis Leningrad a klopkajúce topánky? Obrovsky!

Klopkajúce topánky na pozadí vykonávajú tu istú činnosť ako metronóm vysielaný rozhlasom v Leningrade. A aký to ma súvis s mužmi a ženami?

Pamätám si doteraz, že ako malé dieťa ma zaujala dôstojnosť s akou kráčali starí chlapi so svojimi manželkami. Chlapi v podbitých čižmách a ženy „cupitali“ vedľa nich. Rytmus, čí takt, či rýchlosť kroku a tým spôsobovaný hluk – klop ….klop…..klop…. upokojoval.

Po niekoľkých desaťročiach je to presne naopak. Ako? Stačí sa započúvať na ulici, či v obchodnom centre či…

Tichašlapkovia „sprevádzajú dámu“ mašírujúcu krokom generála avšak v rytme kroku klop, klop, klop,klop.

Rýchlosť kroku je snáď ešte väčšia ako rýchlosť metronómu v Leningrade v čaše ohrozenia! Však súčasná emancipovaná žena musí toho toľko zvládať!

Obdivujem toto sofistikované riešenie, ako využiť fyziologický rozdiel medzi mužomženou v prostriedok spôsobujúci nepokoj, stres a podporujúci biznis na úkor človeka-jeho pomalú degeneráciu až likvidáciu.

Len taká maličkosť (podľa mňa) spôsobuje, že rytmus života sa od pokojného mení na šialený a zničujúci. Rádiová frekvencia však oproti Leningradu ostala voľna a cez ňu je doporučované ako stres riešiť. Úžasné.

Návrat

Upravené 18.septembra 2013

Tisíc krát nič, alebo maličkosti meniace raj v peklo.

Málokto pozná príbeh o tom ako uvariť žabu zaživa. Však kto by už chcel takto týrať chudáka žabiaka či žabu. No predsa je dobre tento príbeh poznať z dôvodu poznania istých súvislosti. Spoznanie tohto príbehu ma naviedlo na moju cestu zmeny.zaba Bojnice

Veľkú osvetu v tomto smere (poznania príbehu) vykonáva MUDr. Savčenko a od neho som tento príbeh počul. Podstata je v tom, že postupne vykonávanie maličkých zmien vedie v konečnom dôsledku ku katastrofe – v príbehu dlhodobá maličká zmena teploty vedie k uvareniu žaby.

Takéto dlhodobé maličké zmeny (spôsobujúce devastáciu)  som si všimol aj v živote ľudí a veľakrát rozoznať ich sofistikované pôsobenie je prekvapujúco jednoduché.

Pomenovaním tohoto pôsobenia zistime, že na rozdiel od uvarenej žaby je človek schopný maličkými zmenami (krôčikmi) sa dopracovať k žitiu svojho Života – k raju na zemi.

Rytmus života, alebo kroky znamenajúce stres.

Ďalšie maličké, no sofistikované pôsobenie, zamerané na devastáciu osobnosti človeka je možné spozorovať iba za cenu zmeny vlastných premís (základných tvrdení, presvedčení – východiskové časti úsudku – na ktoré nepotrebujeme dôkazy)

Ak začneme vnímať ľudskú bytosť nie len ako hmatateľné – fyzické telo, ale aj ako telo energetické (prirovnal by som to k rozhlasovému, či televíznemu vysielaču a zároveň aj k rozhlasovému či televíznemu prijímaču), alebo ešte lepšie ako nádobu plnú rôznych energii, tak odrazu sa objaví súvis aj v iných skutočnostiach.

Emancipácia žien, alebo džin bez fľaše.

Ženská antikoncepcia ako pilier degradácie.

Zákutia spoločenského správania sa – čestné miesto.

Za všetkým je krieda, alebo jav či udalosť ktorá nemá meno neexistuje? 

.

Upravené 4. decembra 2013